V minulej časti nášho seriálu sme sa venovali vývoju televízorov všeobecne. Prebrali sme ich začiatky a postupný vývoj. V tomto pokračovaní sa dostaneme do súčasnosti a povieme si o aktuálnom stave, teda o výbave najmodernejších televízorov.

Majú televízory ešte význam?

Áno, táto otázka má svoje opodstatnenie, lebo v domácnostiach evidentne rastie počet zariadení, na ktorých sa dá sledovať videoobsah. Ľudia si dnes radi pozrú video na tablete, ale aj na smartfóne, avšak dobre vedia, že ten najlepší zážitok doma budú mať vtedy, ak budú sledovať video na (kvalitnom) televízore. Na moderné profesionálne kino alebo domáce kino postavené na výkonnom projektore riešenie s televízorom zatiaľ celkom nesiaha, ale televízor predstavuje ideálny pomer ceny, výkonu a pohodlia. Prienik zariadení s rozličnými veľkosťami displejov tak principiálne neovplyvňuje predaj televízorov. Tie majú pred sebou skvelú budúcnosť, ale musia priniesť niečo, čo lacnejšie a mobilnejšie zariadenia nemajú – mimoriadnu kvalitu obrazu a zvuku, musí to byť integrálna súčasť domácnosti a tiež to musí byť univerzálnejšie využiteľné zariadenie. Televízor by tak mal dobre zapadnúť do domácnosti a pôsobiť efektne aj vtedy, keď je vypnutý. Televízor sa v súčasnosti využíva nielen na sledovanie televízneho vysielania, aj na našom trhu totiž pribudli služby ako je Netflix, Magio TV, VOYO a podobne, teda služby na sledovanie videa na želanie (VOD). Hlavne Netflix prináša kvalitu obrazu, pri ktorej sa môžu vlastnosti nových televízorov prejaviť naplno. Na televízory tak v konkurenčnom boji zospodu tlačia tablety a zvrchu filmové projektory. Rovnako rastie aj počet výrobcov – k zavedeným prémiovým značkám sa pridáva všakovaká čínska konkurencia a tá sa presadzuje hlavne cenou (napr. TCL, Hisense). Odpoveď na otázku v nadpise tohto odseku je však jasná – áno, televízory majú svoje opodstatnenie.

Čo s bežným TV vysielaním vo „vysokom“ rozlíšení?

Poďme však späť k televíznemu vysielaniu na Slovensku. Ak počujete v upútavkách na vysielanie slovenských televíznych staníc vyjadrenie: „Tento program prinášame vo vysokom rozlíšení,“ znamená to, že ide o rozlíšenie HD. To je rozlíšenie, ktoré moderné televízory považujú za obsah s nízkym rozlíšením, takpovediac najmenším, s ktorým sa dá ešte čosi poriadne urobiť.

Vyjadrenie čosi urobiť je pritom kľúčové. Moderné televízory sú dimenzované na rozlíšenie 4K a pri najpredávanejších rozmeroch displeja 50 až 55 palcov by rozlíšenie HD nevyzeralo dobre. Obraz tak treba matematicky dopočítať na vyššie rozlíšenie. To znamená, že z nižšieho rozlíšenia sa urobí obraz vo vyššom rozlíšení a tento už na vyšších uhlopriečkach vyzerá dobre. Problém je, že prepočítať každú scénu na rozlíšenie 4K, a to napr. pri 100 snímkach za sekundu je výkon hodný superpočítača. Práve preto je moderný televízor v podstate desktopový počítač s veľkým displejom, bez klávesnice, ale s náhradou myši v podobe diaľkového ovládania. Má USB a HDMI porty, pripojenie na Wi-Fi a Bluetooth. Akurát, že je nemobilný, zatiaľ nikto televízor so sebou pravidelne neprenáša.

Prepočet na vyššie rozlíšenie

To, ako televízory zvládajú prepočet na vyššie rozlíšenie je pri súčasnej neexistencii natívneho vysielania v 4K črta, ktorou sa televízory od seba výrazne odlišujú. Jednak medzi značkami, ale aj v rámci modelového radu rovnakého výrobcu. Veľmi dobre to platí pre televízory s OLED displejom, ktorý dosahuje mimoriadne kvalitné podanie čiernej farby a vysoký kontrast. Výrobcom OLED displejov s veľkými uhlopriečkami je totiž výhradne spoločnosť LG Display a predáva ich aj svojej konkurencii – Panasonic, Philips, Sony a pod. Títo výrobcovia však používajú iný spôsob spracovania obrazu, a to ich vo výsledku aj odlišuje. Ako teda takýto prepočet vlastne pracuje? Ukážeme si to na príklade modelu LG 65E8, ktorý sme mali na test a tento má aj podporu formátov Cinema HDR a HFR. To sa pri matematickom prepočte uplatňuje. HDR (High Dynamic Range) je formát, ktorý obsahuje doplnkové metadáta o obraze potrebné na to, aby sa zobrazil na displeji v lepšom dynamickom rozsahu – teda v kontraste a jase. HFR znamená High Frame Rate, teda že obraz sa spracováva až 120-krát za sekundu (len za istých predpokladov). Práve tento televízor má v sebe integrovaný inteligentný procesor Alpha 9 a na ňom sa dá najlepšie ukázať, ako sa vlastne postupuje pri matematickom prepočte na vyššie rozlíšenie. Navyše, tento televízor už podporuje aj umelú inteligenciu a internet vecí, ako si ukážeme neskôr. Niekoľko technických údajov, aby bolo jasné, ako sa doba modernizuje. Procesor Alpha 9 je o 35 % výkonnejší ako minuloročný model a má o 50 % pamäte viac. To vo výsledku znamená lepší obraz pre diváka, tento procesor totiž zvláda spracovať metadáta formátu HDR a súčasne splniť aj podmienky HFR.

Celý prepočet začína v redukcii šumu. V prípade procesora Alpha 9 je to 4-stupňový proces (pred rokom bol u vlajkovej lode len 2-stupňový). Najprv sa pritom analyzuje celý obraz a rozpozná sa v ňom šum. Využíva sa tu matematický filter na redukciu pásmového šumu. Výsledkom výpočtu je prirodzený obraz bez šumu.

Je to podstatné, lebo na použitom OLED displeji s vysokým kontrastom by bolo vidieť šum v obraze oveľa intenzívnejšie, ako je to na LCD displejoch. Redukcia šumu sa u LG E8 realizuje v každom prípade, bez zásahu používateľa. Výnimkou je len hráčsky režim, kde je akékoľvek oneskorenie spôsobené matematickým výpočtom neprípustné a pri ňom je existencia šumu v obraze akceptovateľná. Tu je jednoducho rozhodujúca rýchlosť zobrazenia scény. Po odstránení šumu nastupuje etapa zvýšenia ostrosti obrazu. Na to, aby sa to celé spracovalo sa celý obraz rozdelí na menšie plochy a v rámci nich sa zisťuje, ktorá oblasť má byť svetlejšia a ktorá zase tmavšia. Nasleduje zvýšenie hĺbky obrazu, v rámci čoho sa zisťuje, čo je hlavný objekt v scéne a na ten sa ďalší matematický proces zameriava. Znamená to, že pre dominantný objekt sa zvýši jas a tento sa tak stane v obraze viditeľnejším. Treťou etapou výpočtu je zlepšenie farebného podania. Pritom sa zistí, aká je hlavná farebná zložka v obraze. Tejto farbe sa matematicky zvýši kontrast, následkom čoho vzniká živý obraz. V prípade LG E8 je aj vylepšená technológia mapovania farieb, zobrazený obraz sa tak viac podobá na originál.

No a všetky tieto kroky treba vykonať pre každý záber, a to vo vysokej frekvencii. Opodstatnenie vysokého výkonu procesora v televízore je teda zrejmé. Nasadenie nových procesorov nie je, prirodzene, len otázka spoločnosti LG. Napr. Philips tento rok uviedol svoj výkonný procesor P5, ktorý si rovnako poradí so šumom a pripraví efektný obraz vo vysokom rozlíšení. Špecialitou v prípade značky Philips je Ambient Light – teda farebné podsvietenie steny za televízorom odvodené od premietaného obrazu. To virtuálne rozširuje uhlopriečku televízora a navodzuje pohodovú atmosféru. Je na to ale treba splniť niekoľko podmienok, ideálne je sledovať takýto obraz večer a stena za televízorom by mala byť čisto biela.

Panasonic ide hlavne cestou extra verného obrazu – ten má mať rovnaké podanie farieb, ako to zamýšľal režisér v hollywoodskom štúdiu. Práve preto má Panasonic aj vývojové laboratórium umiestnené v tomto centre tvorby filmových trhákov.

Samsung nepoužíva pri televízoroch OLED displeje, ale QLED, čo je LCD s vylepšenou kvalitou, výbornými farbami, dlhodobou životnosťou a lepším pozorovacím uhlom. Svietivosť nových panelov je až 2000 nitov. Má aj vlastný spôsob prepočtu obrazu na vysoké rozlíšenie.

Štandardy HFR a HDR

Ako sme spomínali, celý matematický prepočet sa odohráva pri frekvencii až 120 záberov za sekundu (v prípade HFR). Obsah v HFR je totiž ďalší krok v ekosystéme kvality obrazu, podporuje ho napr. Astra, BBC, Netflix, YouTube alebo Amazon. Len pripomeňme, že štandardne sa obraz v televízore spracováva s frekvenciou 24 záberov za sekundu a súčasné maximum je až 5-krát väčšie. Rozdiel medzi obrazom v štandardnej opakovacej frekvencii a HFR potom vidíte na prvý pohľad hlavne pri rýchlych športových scénach. HDR je pri televízoroch moderné zaklínadlo. Tento pojem bol známy hlavne v prípade fotoaparátov, keď sa odfotí jeden záber napr. trikrát – v krátkom čase sa urobí podexponovaný, správne exponovaný a preexponovaný záber. Tieto zábery sa zlúčia dokopy a vznikne záber, ktorý má oveľa vyšší dynamický rozsah ako mala pôvodná fotografia. To znamená viac údajov v svetlých, ale aj tmavých scénach, celkovo lepší obraz, ktorý by však nemal pôsobiť prehnane umelo. Niečo podobné sa teraz odohráva vo videu, kde sa okrem samotných filmových záberov nachádzajú aj metadáta. Tie určujú, ako čo najlepšie zobraziť obraz na televízore. Ako to už býva zvykom, existuje viacero formátov HDR a pre televízor je výhodné, aby podporoval čo najviac z nich. Najviac sa v súčasnosti používa formát Dolby Vision, ktorý používajú pri svojich filmoch štúdiá ako je Warner Bros, Universal Pictures, SONY Pictures, Paramount Pictures či Disney. Dolby Vision sa používa pri streamovanom vysielaní, ale aj pri videu, ktoré je distribuované napr. na Blu-ray nosičoch.

Napr. spomínaný televízor LG E8 je v počte podporovaných HDR formátov rekordérom, keďže okrem už povinného Dolby Vision podporuje aj HDR 10 Pro, HLG PRO (pre satelitné vysielanie), ale dokonca aj Advanced HDR by Technicolor. Spoločnosť Technicolor je pritom špecialista na kvalitný obraz, pracuje s ním viac ako 100 rokov. Tesná spolupráca spoločnosti Technicolor je s firmou Philips a LG. Sony využíva pri HDR vlastný formát SLog3.

LCD displeje: Quantum dot vs. Nano Cell

OLED displej je naozaj súčasný trend, ale tieto televízory patria skôr k drahším, sú to súčasné vlajkové lode. LCD televízory sa tak na našom trhu stále dobre predávajú. Výhodou je, že viacero funkcií a vlastností sa v tomto roku prenieslo z vlajkových lodí aj do strednej triedy LCD televízorov, a tak je tu napr. podpora HDR, výkonný procesor na spracovanie obrazu, efektný dizajn, podpora umelej inteligencie a pod. A vývoj prebieha aj v samotných LCD displejoch. Namiesto televízorov so zdrojom podsvietenia umiestneným len na okrajoch displeja (EDGE LED) sa už používa podsvietenie po celej ploche displeja (Full Array) s lokálnym stmavovaním (local dimming). To má vo výsledku veľký dopad na to, že čierna farba je teraz oveľa lepšie zobrazená ako tomu bolo pred rokmi. Vtedy to totiž bola skôr šedá a nie čierna farba. Novinkou je aj účinný antireflexný film na displeji televízora.

V LCD segmente sa na zvýšenie kvality obrazu používa technológia Quantum Dot (kvantové body) a Nano Cell. Ich prejav je podobný – obe poskytujú živší obraz a zlepšujú reprodukciu farieb, ale robia to mierne inak. Quantum Dot, za ktorým je aktuálne hlavne firma Samsung, v princípe zvýrazňuje zelenú a červenú farbu, čo sú dominantné farby pre väčšinu záberov. Táto technológia využíva vrstvu bodov s veľkosťou 3 až 6 nm, ktorá je umiestnená za diódami svietiacimi na modro. Tieto zabezpečujú podsvietenie obrazu a modrá farba sa priechodom cez kvantové bodky dá jednoducho a rýchlo meniť na zelenú a červenú.

Nano Cell využíva na podsvietenie bielu farbu, ktoré prechádza cez špeciálny filter a do obrazu sa pridáva žltá farba. Ak budete sledovať pole plné slnečníc, to je ideálna scéna, kde sa môže prejaviť Nano Cell naplno. Ale veľmi dobre zobrazí aj iné scény. Veľkou výhodou technológie Nano Cell je to, že poskytuje lepší pozorovací uhol. Len málo ľudí totiž sleduje televízor tak, že sedí priamo kolmo pred ním. Ak pred televízorom sedí celá rodina, tak sa to ani fyzicky nedá. U Nano Cell technológie stratíte pri pohľade z uhla 60° na televízor len 5 % farieb, zatiaľ čo pri konkurenčnej technológii to býva oveľa viac. Tento fakt si uvedomíte hlavne vtedy, keď sa na to sústredíte a pohybujete sa pred televízorom. Keď to sami pocítite, bude to jeden z hlavných dôvodov, prečo budete chcieť nový televízor.

Zvuk je rovnako dôležitý ako obraz

Zážitok zo sledovania dobrého filmu nie je len o kvalitnom obraze, ale aj o zvuku. Tu je trochu problém v tom, že súčasné televízory sú tenké a dostať sem niečo, čo vylúdi kvalitnú basovú zložku, je náročné. Napriek tomu sa to darí, napr. zvuk vo formáte Dolby Atmos priamo v televízore podporuje zatiaľ len spoločnosť LG. Tento formát zo strany poskytovateľov filmov podporuje u nás napr. Netflix. Na super zvuk doma je ale ideálny Sound bar – samostatný reproduktor, ktorý sa dá umiestniť napr. pod televízor a býva často doplnený dvoma bezdrôtovo pripojenými sufwoofermi. Takéto zariadenia potom dokážu premeniť vašu obývačku naozaj na domáce kino a rovnako do hry zapoja aj vašich susedov.

Moderné funkcie – hlas a internet vecí

Do televízorov prichádzajú nové technológie, ktoré už nie sú zamerané len na perfektný obraz či zvuk. Do módy prichádza ovládanie pomocou reči, ale v oveľa lepšej podobe, než tomu bolo v minulosti. Namiesto diaľkového ovládača teraz naozaj môžete použiť hlas a zmeniť kanál či upraviť hlasitosť zvuku. Teraz však môžete použiť televízor aj ako svoju asistentku – teda sa jej opýtať, aké bude počasie, koľko času budete potrebovať na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice alebo ako dopadol dôležitý futbalový zápas. Tento systém je pre televízor vhodný napr. aj vtedy, ak hľadáte obsah napr. podľa herca. A oceníte ho aj vtedy, ak si prezeráte obsah z pripojenej karty. Využíva sa pritom technológia od Google, a to prináša aj jedno ALE. Tým je podpora slovenčiny. Správne tušíte, že Google sa pre našu krajinu zatiaľ nerozhodol, a preto ani tieto funkcie v slovenčine nevyužijete. Môžete tak urobiť v niektorom z iných jazykov ako je napr. angličtina, francúzština, nemčina, kórejčina, španielčina, taliančina, ale aj poľština, ale sami viete, že to nie je to pravé orechové.

Ďalšie funkcie sú zamerané na to, aby televízor mimo sledovania obrazu nebol len veľkou čiernou plochou, ktorá vás môže rušiť. Pokiaľ sa televízor nepoužíva, môže zobrazovať napr. galériu obrazov alebo dokonca plochu za televízorom. Túto funkciu má zaujímavo prepracovanú Samsung, dá sa s ňou skoro dosiahnuť stav, že televízor pôsobí, ako keby bol priesvitný.

Rovnako je tu prepojenie televízora so sociálnymi sieťami a tiež je tu možnosť využiť televízor ako centrálnu časť pre internet vecí. Na obrazovke televízora tak môžete vidieť napr. výstup z bezpečnostnej kamery, rovnako sa pozriete aj na proces prania v prepojenej práčke, resp. skontrolujete robotický vysávač. Naozaj užitočná funkcia. Vidieť aj snahu o zjednodušenie práce s viacerými zariadeniami. Diaľkové ovládane k televízoru tak dokáže nahradiť diaľkové ovládania pre viacero iných zariadení ako je Blu-ray prehrávač, domáca reprosústava či satelitný prijímač s tým, že ich samo rozpozná a priradí im správne funkcie. Podobne aj aplikácia do mobilu začína byť univerzálna pre viacero zariadení.

Týmto skutočnostiam sa budeme venovať v niektorom z nasledovných vydaní TOUCHIT, pozrieme sa na to, čo prinesú ďalšie roky a kam sa bude uberať vývoj televízorov.

Tento seriál vám prináša LG OLED TV najlepší televízor všetkých čias, www.lg.com/sk/lgoled

Prečítajte si aj:

Vývoj a budúcnosť televízorov, 1. časť